Gréci mali vodcov z každého mesta. Najviac obdivovaný bol však vodca Lakónie Leonidas. Keď sa Peržan priblížil k priesmyku, dostali Gréci pri Termopylách strach a hovorili o odchode. Ostatní Peloponézania mienili ustúpiť na Peloponéz a odtiaľ sa brániť. Fókovia a Lokrovia však boli rozčúlení nad týmto nápadom, a preto Leonidas rozhodol, že zostanú na mieste a že pošle poslov do miest na výzvu o pomoc, pretože ich je málo na to, aby sa mohli perzkému vojsku ubrániť.
Zatiaľ čo sa o tom radili Xerxes vyslal hliadku, aby zistil čo robia a koľko ich je. Avšak tá keď prišla, videla len pár mužov, ktorí opravovali hradby. Niektorí muži cvičili a iní sa česali. Hliadka ich spočítala a čudovala sa tomu čo robia. Keď si to Xerxes vypočul nevedel pochopiť, že by sa chystali na smrť, ktorá ich za daných okoloností isto čaká. Nechal uplynúť štyri dni, stále dúfajúci, že Gréci utečú. Keď neodišli a zdalo sa, že s drzosťou zotrvávajú na mieste, rozhneval sa a piateho dňa na nich poslal Médov a Kassitov s príkazom, aby ich zajali živých a priviedli pred neho. Keď Médi na Grékov zaútočili, mnoho útočníkov padlo, ale nastupovali ďalší a neustávali napriek tomu, že mali veľké straty. Bolo každému jasné i samotnému kráľovi, že je to síce veľa ľudí, ale málo mužov. Zrážka trvala celý deň.
Keď sa Médom darilo zle, ustúpili a vystriedali ich Peržania, a to tí, ktorých kráľ nazýval „nesmrteľní“. K zvratu však nedošlo, lebo bojovali na úzkom úseku, mali kratšie kopie a nemohli využiť svojej prevahy. Lakónsky bojovníci boli výnimoční a na tých, ktorí bojovať nevedeli, ukazovali, že oni to vedia dobre. Preto sa k nim aj občas obrátili chrbtom a dali sa zdanlivo na útek. Keď barbari zbadali, že utekajú, vrhli sa s krikom a rámusom za nimi. Hneď ako ich však dostihli obrátili sa Gréci proti nim a pri tomto obrate posekali Peržanov nesčíselné množstvá. Padlo pri tom aj zopár Sparťanov. Keď sa Peržania nemohli priesmyku nijako zmocniť, napriek tomu, že sa o to pokúšali aj po jednotlivých oddieloch i všelijako inak, stiahli sa späť.
Kráľ Xerxes bol v rozpakoch, čo má v danej situácii robiť. Vtedy k nemu prišiel Epialtes, pretože dúfal, že sa mu od kráľa dostane veľkej odmeny a povedal mu o chodníku, ktorý vedie do Termopyl cez hory. Grékov, ktorý tam vytrvávali tým zničil. Kráľovi sa zapáčilo čo mu Epialtes povedal, zaradoval sa a poslal Hydarna s jeho oddielom. Vyrazili z tábora, keď sa stmievalo. Peržania prechádzali po tomto horskom chodníku celú noc.
Grékom v Termopylách zvestoval veštec Megisties ako prvý, že zrána zomrú. Takisto im niektorí čo prebehli oznámili, že Peržania prešli cez hory. Ako tretí im o tom podali správy hliadky čo strážili chodník. Gréci sa teda radili a ich mienky sa rozchádzali. Niektorí nechceli opustiť šík, iní tomu oponovali. Potom sa však rozdelili; časť sa rozišla do svojich miest, druhí sa chystali zostať s Leonidasom na mieste. Leonidas pre seba nepokladal za slušné odísť. Spojenci teda odišli. S lakónskymi bojovníkmi teda zostali len Tesalončania a Tébania. Tébania zostali neradi a proti svojej vôli, Leonidas ich totiž držal ako rukojemníkov. Tesálčania zostali veľmi radi.
Xerxes vykonal po východe slnka obeť a počkal do doby, kedy býva na trhovisku živo; potom zaútočil. Barbari sa teda blížili a Gréci okolo Leonidasa, pretože išli tak či tak na istú smrť, vykročili omnoho ďalej než na začiatku, na širšie priestranstvo v priesmyku. V predchádzajúcich dňoch bojovali v užších miestach, pretože išlo o ochranu hradieb, teraz sa však dali do boja mimo tesné miesta a barbari padali vo veľkom počte, pretože velitelia oddielov zozadu všetkých šľahali bičmi a neustále pobádali vpred. Mnoho ich spadlo do mora a tak prišli o život, a ešte ďaleko viacej sa ich navzájom ušliapalo zaživa. O umierajúcich sa nikto nestaral. Pretože Gréci vedeli, že smrti neujdú z rúk tých čo obišli pohoria, nešetrili barbarom sily a konali divy šialenej odvahy.
Väčšina z nich mala už zlomené kopie, a tak pobíjali Peržanov mečmi. Leonidas v tejto sekanici padol ako muž statočný a s ním rad Sparťanov. V boji o Leonidasovu mŕtvolu tam padli dvaja Xerxovi bratia; nastala taká tlačenica Peržanov a Lakóncov, že ju Gréci vytrhli a štyrikrát protivníkov zahnali na útek. To trvalo až do chvíle, keď sa objavili tí, ktorých priviedol Epialtes. Gréci zmenili spôsob boja, stiahli sa späť do úžiny a vystúpili na kopec. Na tomto mieste sa bránili mečmi, ak ich ešte mali, rukami aj zubami, ale barbari ich zasypali strelami...
